Cez zahmlené okno sa dívam
do krajiny, kde je krasy prival,
Kde obloha sa červená,
A slnko dych vdol zamerá.
Utrime to okno, to vodrne zrkadlo,
A nechajme sa uniesť tým, co prírodu napadlo,
Namaľovať na plátno naších ciest,
Na ciferník naších časových miest.
Pozrime zprava, pozrime zľava
Cítiš, ako vietor facky rozdáva?
Nie z nenavisti, ale chtiac ťa prebrať,
Tak sa už zobuď a na seba nehľaď.
S konskými klapkami si kráčame priamo,
Ako vojak, ktorého oponovať by nenapadlo.
Ved trest by toho určite neobišiel,
Kto by zatvoril ducha a lásku znenavidel.
Cez okno
11.12.2017 16:10:16
Komentáre