rondaj - Hudba, meditácia a ďalšie veci...

Často vraveli, že on nič nie je,
Že to pokazil, keď zazrel svetlo biele.
Obyčajná voš výšky duba,
Žiadne ľudské právo mu neprislúcha.
Nech urobil hocičo, akoby neurobil nič,
V jeho spoločnosti ťažký má chalan kríž.
Ľudia ho už dávno označili za nesvojpravneho,
To však bola chyba - vykopali svoj hrob pre Syna Vyvoleneho.
R:
Nikto nič avšak netuší,
Že sa zrodila nádej,
Že tleje mu na duši.
Neskôr sa zistilo, on bol jediný, ktorý nám pomôcť smel z mdloby,
Kvôli vašej chamtivosti ten, kto nás obratiť mal, odišiel. Navždy.
Robil to ráno, čo sa mu nakázalo večer,
S prázdnym žalúdkom prežil tú noc tiesne.
Nevybrali sa s ním, úplne ho drali,
A on ako Jozef Mak v tichosti bolesť tají.
R:/
Prešlo pár dní a niekoľko nocí,
Človek už nezvládal byť otrokom inej moci.
Zobral sa, pobozkal hrudu i krompáč,
S konečným presvedčením odišiel ten boháč.
Boháč mysle, ktorý raz mohol filozofom sa stať,
Boháč slov, ktorý raz mohol obdiv za knihu dostať.
Smel byť boháč s hociakou hodnotou,
Avšak...
Už tú noc voňal fialky pod hlinou skrvavenou.